#Aj keď nežijeme v žiadnej džungli, kde by sme museli každodenne bojovať o holý život, určite nie je od veci naučiť sa zvládať krízové situácie a nepodľahnúť panike. Napríklad, ak sa stmieva a zablúdime v lese, alebo ak sa staneme účastníkom dopravnej nehody, či stojíme zoči voči prírodnej katastrofe. Hlavný inštruktor Výcvikového centra prežitia v Zohore na Záhorí Michal Kovár zdôrazňuje, že mimoriadne udalosti môžu nastať kedykoľvek, a ani nemusí byť vojna. O živote vtedy rozhodujú doslova sekundy.
Najskôr prieskumník, potom záchranár
Michal má za sebou vojenskú službu v elitnom 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline. Tam bol cvičený ako člen prieskumnej skupiny, ktorá mala po vysadení na padáku plniť špeciálne úlohy v hĺbke nepriateľského územia. ,,Práve tu som nadobudol skúsenosti, ako prežiť z toho vojenského hľadiska,“ prezrádza. Ďalšou školou bola služba v Hasičskom a záchrannom zbore, kde pracoval ako hasič záchranár špecialista. Okrem iného organizoval výcviky záchrany z výšky, hĺbky, z jaskýň i s pomocou vrtuľníka.
,,V rámci služby som zasahoval pri dopravných nehodách, požiaroch a rôznych mimoriadnych udalostiach. A tam som zistil, že ľudia často nevedia, ako sa majú správať a ako majú organizovať záchranu do príchodu profesionálnych záchranárov. Veľakrát sú to kľúčové minúty, ktoré rozhodujú o živote. Napríklad zavoláte pomoc, ale keď zranenému nebije srdce alebo má zablokované dýchacie cesty a vy sa 10 minút iba prizeráte kým prídu záchranári, už je často neskoro. Pritom by stačilo začať s resuscitáciou alebo zraneného správne polohovať,“ vysvetľuje Michal.
Keď pred štyrmi rokmi skončil v HaZZ, rozhodol sa svoje skúsenosti odovzdávať ďalej. Najskôr spolupracoval s istou akadémiou, ktorá sa zaoberá taktikou a streleckými kurzami, a potom sa rozhodol ísť vlastnou cestou. „Považoval som za dôležité učiť ľudí zvládať krízové situácie v mierových podmienkach, pri každodennom živote alebo pri dopravných nehodách. Keďže som veľa času trávil na strelnici, oslovil som chalanov, ktorí vlastnia Strelecký areál Zohor, či by sme v tejto oblasti nespolupracovali. Vypracovali sme koncept kurzov, orientovaný najmä na bežných ľudí, a tak vzniklo Výcvikové centrum prežitia Zohor,“ dodáva Michal.
Pre začiatočníkov i pokročilých
Základný kurz prežitia trvá 24 hodín a je nastavený tak, aby ho fyzicky zvládol každý. „Naučíte sa, ako zvládnuť stres a paniku, orientovať sa v teréne, pracovať s mapou a buzolou, zabezpečiť si vodu a potravu z okolia a ako prežiť v improvizovaných podmienkach noc. Takisto získate znalosti o poskytovaní prvej pomoci a organizovaní záchrany.“ Pokračovaním kurzu je 48-hodinové prežitie, ktoré je už pre náročnejších, pretože zahŕňa presuny, počas ktorých si účastník nesie batoh s výstrojom.
„Pre tých, ktorých zaujíma práca s lanom a záchrana z výšok, organizujeme kurz zlaňovania. Jeho účastníci sa naučia používať lano a pomocou improvizácie záchranu z výšky, ale tiež používať zlaňovanie ako športovú aktivitu. Pokročilejším je určené taktické zlaňovanie a spúšťanie po lane Fest rope, teda simulátor vysadenia z vrtuľníka pomocou lana.“ Michal spomenie aj kurz Záchranár pre širokú verejnosť, kde sa ľudia učia, ako poskytnúť prvú pomoc do príchodu profesionálnych záchranárov: „Je strašné, že mnohí radšej v rozhodujúcej chvíli neurobia nič, len aby niečo nepokazili. Pritom veľa pokazia práve tým, že zostanú nečinní…“
Kurzy prebiehajú na Malorke, Malte aj v Maroku
Medzi klientmi sú obľúbené kurzy prežitia organizované za hranicami Slovenska. „Podstata je v tom, že sa hýbeme v inom prostredí, iných podmienkach, a človek je viac odkázaný sám na seba ako doma,“ vysvetľuje Michal. V zahraničí to podľa neho klienti berú zodpovednejšie, pretože v niektorých lokalitách prakticky nenarazia na človeka, ktorý by im v prípade problémov rozumel.
Takýto kurz sa robil napríklad na Malorke. „Veľa ľudí sa s iróniou pýtalo, čo to bolo za prežitie, veď ide o dovolenkový raj. No Malorka má krásne skalnaté pohorie, a v týchto horách sme tri dni s plnou poľnou šliapali, spali, a niektorí si siahli na svoje fyzické a psychické dno,“ prezrádza. Klienti počas kurzu plnili úlohy, ktoré im boli zadávané hneď po pristátí na letisku, doslova za pochodu.
A práve o tom to je, spoznať svoje limity a zdatnosť. „Nesiete si všetko na chrbte, spíte pod širákom a orientujete sa v neznámom prostredí. Veľmi náročné bolo aj prežitie v Maroku, kde sme šli do hôr Veľkého Atlasu. Tam je paradoxom, že ste v horúcej Afrike, ale v horách vo výške okolo 3 000 metrov je sneh.“
Účastníci kurzu zdolali najvyššiu horu Mount Toubkal (4 160 m) a na druhý deň už šliapali rozpálenou planinou Marakešu. „Na ostrovoch Malty sme zase testovali prežitie po stroskotaní. Čudovali by ste sa, čo všetko sa tam v rámci improvizácie dá robiť! Najbližšie plánujeme ísť do Vietnamu, na pochod džungľou s naším kolegom, ktorý slúžil vo vietnamskej armáde ako bojový potápač,“ dodáva Michal.
Zdieľať na