#Spisovnú slovenčinu uzákonil Ľudovít Štúr na základe stredoslovenského nárečia v roku 1843 spolu s Milanom Hurbanom a Milanom Hodžom na Hurbanovej fare v Hlbokom. Pri úprave pravopisu sa Štúr pridŕžal zásady píš ako počuješ. Typická bola tým, že nemala písmená y/ý, dvojhláska ô sa rozpisovala ako uo, dvojhlásky ia, ie sa písali ako ja, je, nemala ľ, len l a nemala ä, namiesto ktorého používala a alebo e. Základný tvar minulého času mal podobu mau, volau namiesto dnešného mal, volal a iné.
Na podporu novej spisovnej slovenčiny vydával Štúr Slovenskje národňje novini a diela Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a Nauka reči slovenskej. V roku 1851 došlo k dohode medzi bernolákovskou a štúrovskou generáciou v Bratislave. Dohodli sa na jednotnej podobe spisovnej slovenčiny. Na podporu jednotnej podoby spisovnej slovenčiny vyšla Krátka mluvnica slovenská.
Zdieľať na